Pobrežný pás tejto riviéry zahŕňa miesta, ktoré sa nachádzajú na Jadranskej magistrále a ostatné, ktoré sú s ňou spojené lokálnymi cestami. Ak budeme sledovať túto cestu od severozápadu na juhovýchod, trasu začneme pri impozantnom Maslenickom moste, ktorý prechádza ponad hlboký a úzky kaňon, spájajúci Novigradské more s Velebitským kanálom. Na úpätí Velebitského masívu sa nachádzajú mnohé mestečká.
 
Na trochu väčšej plošine sa nachádza Starigrad, ktorý je hlavne turistickým mestečkom. Okrem atraktívneho pobrežného pásu v jeho blízkom okolí nájdete tu Národný park Paklenica, ktorý priťahuje mnohých turistov. Je najstarším národným parkom v Chorvátsku, založený v roku 1949. Okrem rôznorodej horskej krasovej morfológie a špecifickej flóry a fauny, park obklopujú dva hlboké kaňony Velika Paklenica (14 km) a Malá Paklenica (12 km), ktoré sa vertikálne vrývajú do Velebitského masívu. Trochu južnejšie je mestečko Rovanjska, v ktorej sa nachádza veľmi zaujímavý predrománsky kostol sv. Georgea z 11. storočia.
 
Malebné mestečko Novigrad sa nachádza na juhovýchodnom pobreží Novigradského mora (Novigradsko more), pozdĺž relatívne dlhého zálivu. Na vrchole kopca nájdete zrúcaniny opevnenej stredovekej veže, ktorá patrila rodine Gusić-Kurjaković. Severozápadne od Zadaru, vo veľmi plytkej lagúne s piesočnatými brehmi, takmer úplne obklopený morom, leží Nin, jeden z najvýznamnejších historických miest celého regiónu. Od 9. storočia tu zasadali chorvátski vládcovia a bol sídlom Chorvátskej diecézy. Najvýznamnejšou pamiatkou tej doby je kompletne zachovaný kostolík sv. Križa.Nin existoval už v rímskych dobách a volal sa Aenona. V meste sa dodnes zachovalo staré námestie - forum, amfiteáter a akvadukt - rímsky vodovod. V okolí mesta Nin sa nachádza nálezisko s bahnom - peloidy, ktoré patrí k najväčším v Chorvátsku. Bahno má liečivé účinky, ktoré sú potvrdené odborníkmi. Tradícia využívania tunajšieho liečivého bahna siaha až do antickej doby. Liečia sa tu predovšetkým poruchy a bolesti pohybového aparátu, stavy po úrazoch, kožné a gynekologické ochorenia.
 
Mnohé dedinky ako aj mesto Biograd sa nachádzajú na relatívne nízkom, ľahko dostupnom pobreží zadarského pobrežného pásu. Dnes je hlavne turistickým centrom, avšak Biograd mal dôležitú úlohu v chorvátskej histórii. Od samého začiatku patril k chorvátskemu etnickému a kultúrnemu základu. Neďaleko od Biogradu je jazero Vrana, ktoré je v podstate zaplavené krasové pole. Rímske mesto Zadar bolo odtiaľ zásobované vodou pomocou akvaduktu. Vranské jazero je dnes známou ornitologickou rezerváciou pre mnoho druhov vtákov, žijúcich v mokradiach a nedávno bolo prehlásené za prírodný park.
 
Mnohé zadarské ostrovy sú veľmi rôznorodé a rozdelené sú pred mestom Zadar do troch radov. V prednej rade, relatívne blízko k pobrežiu sa nachádza Ugljan a Pašman. Celý Ugljan, najmä dedinka Preko, sa nachádzajú priamo naproti  Zadaru a sú ako jeho predmestia a so svojím hostiteľom sú spojené trajektovými linkami. Všetci obyvatelia siedmych dedín ostrova Pašman sa zaoberajú poľnohospodárstvom. Morská úžina Mali Ždrelac medzi ostrovmi Ugljan a Pašma je spojená mostom. Benediktínsky kláštor sv. Kuzme a Damjana sa nachádza na kopci Čokovac nad Tkonom, najväčšou osadou na ostrove.
 
Najväčší zadarský ostrov je Dugi otok, bezpochyby je jedným z najmalebnejších a najkrajších na celom pobreží. Na svojom juhovýchodnom konci je rozčlenený do zálivu Telašćica, dlhým 10 km, ktorý zahŕňa početné zátoky a ostrovčeky. Telašćica je dnes chránený park prírody. Na ostrove Molat sa nachádzajú pozostatky veľkého koncentračného tábora, ktorý postavilo talianske vojsko počas 2. svetovej vojny. V ňom držali v neznesiteľných podmienkach niekoľko tisíc ľudí, väčšinou žien a detí. Na vzdialenom ostrove Silba môžete aj dnes nájsť bohaté domy z 18. storočia, ktoré vlastnili kapitáni a majitelia lodí.