Dugi otok je najväčší ostrov zo zadarského súostrovia, ktorý sa môže pochváliť mnohými zátokami a je bezpochyby jedným z najmalebnejších a najkrajších ostrovov z celého pobrežia. Tiahne sa od severozápadu na juhovýchod, severne od neho sa nachádza ostrov Molat a na juhu Kornat. Najvyšší vrchol je Vela straža, 338 m. n. m.. Západné pobrežie ostrova je vysoké a strmé a nachádzajú sa pri ňom malé ostrovčeky. Ostatok pobrežia je nižší, s mnohými zátokami, vrátane piesočnatých pláží Solišćica, Pantera a Telašćica. Na juhovýchodnej strane je členitý záliv Telašćica, dlhý 10 km a zahŕňa mnohé zátoky a ostrovčeky. Telašćica je chránený prírodný park.
Hospodársky základ tvorí poľnohospodárstvo, vinohradníctvo, pestovanie olív, chov hospodárskych zvierat a rybárstvo. Najväčšia dedina je Sali, no nachádzajú sa tu aj Zaglav, Žman, Brbinj, Božava, Luka, Veli Rat, Soline, Dragove a Savar. Pozdĺž ostrova vedie lokálna cesta. Trajektové spojenie je so Zadarom (Brbinj, Zaglav).
Dugi otok spomína už Konstantin Porfirogenetský v polovici 10. storočia pod názvom Pizuh. V 10.-11. storočí bol v dokumentoch nazývaný Insula Tilagus (názov ostal v mene zálivu Telašćica). Zo starochorvátskeho obdobia sú úplne alebo čiastočne zachované kostolíky, domy a hroby.
Na Dugom otoku je olivový háj Saljsko polje, lokálno nazývaný aj „Maslinova šuma“ (Olivový les), s olivovníkmi starými aj 700 rokov. Tajomný podmorský svet môžete spoznať v mnohých potápačských lokalitách. Cez leto sa na Dugom otoku konajú rôzne rybárske večery, preteky somárov, športové podujatia a súťaže, z ktorých sú najznámejšie "Saljske užance" v mestečku Sali, konajúce sa v lete, reprezentujú tunajšiu bohatú folklórnu tradíciu a priťahujú stovky ľudí s veľkými i malými jachtami. Na Dugi otok každodenne premávajú trajekty zo Zadaru.