Ostrov Šolta - Turistický sprievodca

Šolta je ostrov v stredodalmatínskom súostroví, západne od ostrova Brač. Od pevniny ho oddeluje Splitský kanál, od drvenickej ostrovnej skupiny  Šoltský kanál, od Braču ho oddelujú Splitska vrata. Šolta je ostrov strednej veľkosti, avšak so svojími 60 km veľmi členitého pobrežia spadá medzi najlepšie ostrovy chorvátskeho pobrežia, hlavne kvôli týmto výnimočnostiam. Pobrežie ostrova je hlavne skalnaté, no nachádzajú sa tu aj mnohé oblázkové zátoky obklopené stredomorskou vegetáciou.

Dôležité miesta na ostrove Šolta sú Maslinica, rybárska dedina, Rogač,  hlavný prístav, Nečujam, turistická dedina, Stomorska, rybárska dedina a ďalšie dediny ako Donje Sela, Gornje Sela, Srednja Sela. Hlavnou dedinou a centrom ostrova sú Grohote. Šolta je so Splitom spojená každodennou trajektovou linkou. Jej 24 zálivov a 4 prístavy môžu prijať viac než tisíc menších jácht a niekoľko tisícok plavcov.

Aj keď je pevnina vzdialená len polhodinu jazdy loďou, šoltská príroda, pokoj a ticho zostali nedotknuté. Jej bohatstvo je chránená príroda v prekrásnych zátokách. Šolta ponúka svojím návštevníkom vyzkúšanie si Stredomoria z dávnej minulosti, samotnú kolísku civilizácie. 

Aj cisár Dioklecián a kráľovná Teuta to vedeli a Marko Marulić a Petar Hektorović svoju básnicku inšpiráciu našli práve na ostrove Šolta. Ostrov bol obývaný už v Illýrskej dobe a v rímskom období bol nemocnicou. Na ostrove je okolo 200 historických nálezísk, sú tu prahistorické náhrobky, sarkofágy, rímske mozaiky, stavby zo začiatku kresťanstva a veže. Pozostatky paleokresťanskej baziliky boli nájdené v Grohote a taktiež blízko Donjeg Sela. Kostol Sv. Mihovila, v ktorom sú zachované gotické fresky z 14. storočia sa nachádza medzi Grohota a Gornjeg Sela.

Prvé zmienky o ostrove sú pod názvom Olyntha. Rimania ho nazývali Solenta a Splitčania Solta. Nepokojné a vzdorovité obrysy ostrova, jeho krása a liečivé podnebie ponúkajú pokoj a okamžiky v rovnováhe s prírodou.

Pôvodné dediny sa nachádzali vo vnútrozemí ostrova, len nedávno sa priblížili k prekrásnym zátokám na severnej a západnej strane ostrova. Južné zátoky smerujú na otvorené more, ostrov Hvar a Paklene ostrvy, ostrov Vis a Svetac až za horizont. Najvyšší vrchol na ostrove je 237 m vysoký a nazýva sa Vela Straža. Cesta, ktorá vedie na samý vrchol je veľmi príjemná a je obklopená tieňom borovíc. 
 
Šolta a Brač boli niekedy jeden ostrov. Medzitým vďaka morským prúdom zázračným tektonickým silám sa z Jadranského mora sa zrodil nádherný ostrov Šolta. Mrduja tu stojí ako hovorí legenda ako pamätný kameň z boja medzi Bračanmi a Šoltanmi. Bračský vrchol Zaglav a šoltský vrchol Livka sa otočili oproti sebe a vytvorili Splitský kanál.

Vo vnútrozemí ostrova je veľmi úrodnú zem a cez ostrov začínajúc od Stomorske, cez všetky miesta až do Maslinice na západe, vedie výborná cesta dlhá 20 km, ktorá sa tiahne medzi olivovníkmy, vinohradmi, borovicami a ďalšou stredomorskou vegetáciou. Niekedy Vám môžu zastaviť korene, riedko osídlené zátoky a dediny poľnohospodárov. Všetkých desať miest je ľahko dostupných autom, preto celý ostrov predstavuje jednu orámovanú jednotku.

Osol je jedným z najspoľahlivejších spôsobov prepravy ľudí na ostrove. Ľudia hovoria, že je to jeden z najtvrdohlavejších a najlenivejších zvierat na ostrove, ale je veľkým pomocníkom na ťažkých cestách na Šolte. Vedeli ste, že Rimania využívali osla na stavbu ciest na ostrove? Pustili ich pred seba a vedeli, že sú tak lenivý, že nájdu najkratšiu a najľahšiu cestu.

Cez svoju bohatú históriu Šoltu získavali, bránili, napádali a odkrývali umelci. Akýkoľvek votrelec, obyvateľ alebo umelec - každý z nich tu zanechal stopu zo svojej doby. Z prehistorickej doby, antickej doby alebo doby kresťanstva, až do posledného vojnového obdobia - všetci tu zanechali nejakú stopu na kameňoch Šolty, aby nám povedali príbeh z časov minulých.