Biograd je prístav a dôležité turistické mesto, nachádzajúce sa 29 km južne od Zadaru a 44 km severne od Šibeniku. Početné obce, vrátane mesta Biograd, sa nachádzajú na relatívne nízkom, ľahko dostupnom pobreží zadarského pobrežného pásu. Mesto leží na malom myse, ktorý uzatvára atraktívny záliv Bošana. Trochu južnejšie sa nachádza aj druhá zátoka, Soline, s veľkou piesočnou plážou.

Okolie je pokryté hustými borovicovými lesmi.Tieto lesy ako aj ostatná stredomorská vegetácia, priestranné pieskové pláže (Soline, Crvena Luka), príjemná klíma, početné malebné ostrovy a ostrovčeky pri pobreží a široké Vranské jazero (rybolov, lov vtákov) prispeli k rozvoju Biogradu na významnú turistickú destináciu.

Dnes je Biograd predovšetkým orientovaný na cestovný ruch, avšak zohráva veľmi dôležitú úlohu v chorvátskej histórii. Bol postavený a opevnený v 9. a 10. storočí na malom poloostrove. Od založenia patril k chorvátskemu etnologickému a kultúrnemu základu. Bol krajským mestom kraja Sidro a v 11. storočí sa stal sídlom chorvátskeho kráľa Petra Krešimira IV a centrom diecézy. V tomto období bol v Biograde postavený mužský a ženský benediktínsky kláštor a seminár.

Biograd bol úplne zničený pri útoku benátskej flotily v roku 1225. Obyvatelia utiekli na ostrovy a do miest Skradin a Šibenik. Benediktínsky kňazi sa presťahovali do Tkonu na neďalekom ostrove Pašman, mníšky do Zadaru a biskup do Skradinu. Chorvátsky kapitál zostal v troskách. Už nikdy viac nezískal starú slávu, pretože počas benátskej nadvlády bol len okrajové miesto proti Turkom. Zostatky stredovekých stavieb sú preskúmané ako archeologické lokality národného významu.

Neďaleko od Biogradu sa nachádza Vranské jazero, ktoré je v podstate zaplavené krasové pole. Rímske mesto Zadar odtiaľto získavalo vodu cez akvadukt. Vranské jazero je dnes známa ornitologická rezervácia mnohých druhov močiarnych vtákov. Nedávno bolo vyhlásené za národný park.